tag:blogger.com,1999:blog-4992881806524756677.post3417519785337835974..comments2023-04-26T10:05:17.780-04:00Comments on Peter Breiner: Ňe že by ňebulo, aľe ňitAnonymoushttp://www.blogger.com/profile/10507404514141042170noreply@blogger.comBlogger3125tag:blogger.com,1999:blog-4992881806524756677.post-35590769333526115362013-11-11T11:12:58.816-05:002013-11-11T11:12:58.816-05:00My sme sa včera pred začatím Služieb Božích nevdoj...My sme sa včera pred začatím Služieb Božích nevdojak pustili do debaty o sobotňajších voľbách do VÚC. Ani neviem , čo som vlastne povedala, keď na mňa vyvalila oči moja suseda a pohoršená so zvýšeným hlasom sa ma spýtala: čo ty máš proti komunistom? Čo ti urobili? Teraz sa máš lepšie? Ale je zbytočne argumentovať nejakým faktami o životnej úrovni v Rakúsku a u nás po 2. svetovej vojne, alebo nebodaj o neprávostiach, ktoré sa títo teroristi dopustili na cirkvách, majetkoch, jednoduchých súkromne hospodáriacich roľníkoch. Presne a výstižne ako píše autor v blogu, načo sú nám slobody, .....<br />Asi nám naozaj chýba skutočná osobnosť, ktorá by dokázala osloviť a potiahnuť Slovákov z tohto morálneho bahnaAnonymousnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-4992881806524756677.post-7531671084055703952013-10-29T10:16:20.925-04:002013-10-29T10:16:20.925-04:00Ňe že by nebulo ale ňit ...ale už ani NEBUDZE. Smu...Ňe že by nebulo ale ňit ...ale už ani NEBUDZE. Smutné.<br /><br />Anonymousnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-4992881806524756677.post-67878134868896913722013-10-28T08:30:21.640-04:002013-10-28T08:30:21.640-04:00Čo sa dá robiť? Ja sa zavriem s knižkou, teraz s I...Čo sa dá robiť? Ja sa zavriem s knižkou, teraz s Idiotom :) (po rokoch ho človek precíti oveľa mocnejšie). Dávam si pozor na ulici, aby ma niekto neprizabil, neprešiel. V nemocnici sa bojím a som ostražitý. O zamestnanie nemám strach, dokiaľ ho mám o zdravie. Občas stretnem slušných ľudí (ako dnes pani, ktorá keď videla, že mám problém s nohami, pomohla mi naložiť nákup do tašiek). Voliť už nejdem, niet koho. K svojim blížnym sa správam temer s úctou (ako skoro každý, kto bol blízko smrti). Hádam nejako dožijem. Ale je mi z toho všetkéhop smutno. Vaculík kdesi spomíánal, tuším to bol on, že v deň keď zlikvidovali Dubčeka, vystupoval v Trenčíne z vlaku, zbadal z okna titulky novín, postavil sa do radu a oslovil potom jedného chlapa: Čo poviete? To je strašné, však? A ten mu odpovedal: Chleba lacnejší nebude! <br /><br />Kto si pamätá na rok šesťdesiaty ôsmy, kto ho vnímal ako dieťa na začiatku či v strede puberty, ten veľmi dobre vie, ako tie slová odhadujú toho priemerného slovenského občana (veď ošiaľ a radosť, spolupatričnosť boli v tých časoch nepomerne silnejšie ako novembrové dni - napriek tomu sa rovnoprávny Slovák vyjadril takto už na druhý deň).Borishttp://burger.blog.sme.sknoreply@blogger.com