Ráno som sa zobudil a Williamsburg Bridge za oknom bol celý ružový. Práve svitalo. Paráda.
Vybral som sa na futbal. Svet vyzeral ako obvykle, na prvý pohľad sa nezdalo, že od večera zase bombardujeme nejakých fanatikov. A keby len to. Neriešiteľná situácia v Izraeli sa stala ešte neriešiteľnejšou. V Afrike sa Ebola šíri a bolo by načase obávať sa, ale to my nerobíme. Jednej z najväčších krajín vládne polonahý kágebák na koni. Jeho osobný Goebbels ho v ruskej televízii prirovnáva k Stalinovi. Myslí to ako kompliment, nie ako diagnózu. A vďaka tejto chorobe a propagandou zblbnutému národu, ktorý chce zase mať pocit hrdinstva z víťazstva nad fašizmom, bude možno pár desiatok kilometrov od môjho rodného mesta vojna. A...
Niežeby to bolo na tomto konci naozaj ružové. Priaznivci verejného nosenia zbraní vydali knižku pre deti od 5 rokov, v ktorej ich učia o nesporných výhodách open carry a o tom, že mať pri sebe zbraň je jedinou zárukou ozajstnej slobody, demokracie a spravodlivosti. O mŕtvych deťoch a IQ mlynčeka na mäso sa tam nepíše.
Čo sa spravodlivosti a rovnosti týka, máme. Postavili sme v liberálnom New Yorku nový domisko, v ktorom sme vybudovali osobitný vchod pre chudobnejších, ktorí byty nevlastnia, len si prenajímajú od mesta. Chudobu treba držať osobitne, aby bohatí nestratili pocit, že sú skutočne lepší ako zvyšok ľudstva.
Čitatelia z mojej generácie si iste pamätajú, akú alergiu v nás vypestovali komunistickí ideológovia, keď do nás tlačili frázy o sociálnom útlaku a nespravodlivosti v kapitalizme, až kým nás nepresvedčili, že nič také nemôže existovať. Potom to človek vidí a neprestáva sa čudovať, že sa za tie utešené peniažteky dá naozaj kúpiť aj demokracia, aj spravodlivosť, aj zákony, ba aj najrovnejšia rovnosť aká v trhovej ekonomike vyskytuje.
Aj globalizácia pomohla. Nielen, že vieme o všetkých prúseroch na Zemi, ale každý z nich nás môže zasiahnuť. A neovplyvníme to. Cítim sa ako malý čarodejníček v Dívce na koštěti, ktorý počas krízy žalostne vykrikoval: "Když já umím jenom Hrnéčku, vař!"
Našim rodičom ani starým rodičom to nevydržalo. Vychutnajte si ružové rána, kým sú. Zamilujte sa, kým je do koho. Dajte tri góly. Porozprávajte sa s deťmi. Kávičku. Trochu dobrej hudby. Paráda.
... žiaľ, ľudia sú nepoučiteľní, resp. , história sa opakuje znova a znova a - človek človeku je vlkom - predtým, teraz a naveky vekov !!! ... :-(
OdpovedaťOdstrániťano, zialbohu, clovek dosahuje mozno svoje "maxima" a zasa pada a potom sa splha "nahor", ale nie je to rastuca funkcia, skorej sinusoida. Skoda :-(
Odstrániťneviem či sa opakuje, isto sa však rýmuje ( preto tem pocit zhody )
Odstrániťvlcia spolocnost, na rozdiel od tej ludskej, funguje bezchybne (pokial sa jej do toho neplance clovek)
OdpovedaťOdstrániťV histórii sa ale opakovalo aj to, že dobro nakoniec zvíťazilo a nikto nebol taký veľký, aby sa do truhly nezmestil.
OdpovedaťOdstrániťInak pekný článok, ďakujem.
Vážený pán Breiner, mohli by ste, prosím Vás, odpovedať na otázku, kam sa radíte na pravo-ľavej ose politickej orientácie. Takisto by som Vás rád požiadal, keby ste sa vyjadrili, či ste si vedomý ideologického posunu doľava vo Vašich textoch za posledných niekoľko rokov a ak áno, keby ste mohli odpovedať na otázku, prečo ste zmenili názor, čo Vás k tomu viedlo. Ďakujem. S pozdravom, Tomáš Profant
OdpovedaťOdstrániťNeradim sa nikam, nejak sa mi neziada. Okrem toho, co je napravo a co je nalavo je dost nejasne. V kazdej krajine to znamena nieco ine a na koncoch spektra to aj tak vsetko splyva do jedneho kruhu, alebo skor Mobiovej slucky.
OdstrániťIdeologickeho posunu som si vedomy a viedla ma k tomu realita.
To slastné chrochtanie bratislavskej kaviarne v nádejnom očakávaní definitívnej premeny Pavla na Šavla je počuť až sem do Devínskej Novej Vsi.
Odstrániť" Tak vidíš, jak je snadné změnit styl, když máš, ó (na krku nůž) " [ Vlasta Redl - Na výletě ]
OdpovedaťOdstrániťNeveľa slovami povedané mnoho. Vynikajúci článok. Odľahčený rannou idylkou sa dobre číta. Až tak, že sa žiada čítať znova. Až potom to dochádza, o akej hrozbe to píšeš.. Naši štátnici sa netrhajú v aktivitách a my tu v tvojom rodnom meste.. žijeme ako doteraz. Občas nám to nie je všetko jedno. Ale dajme si kávičku, ...
OdpovedaťOdstrániťVďaka, Peter. Srdečne ťa pozdravujem. Lena, spoluž. zo 6.A.