Sedím v bazéne na štyridsiatom poschodí hotela Windsor Atlantica na pláži Copacabana v Riu de Janeiro. Biele nohavice sú v kufri. Vedľa mňa tanierik s modrým prúžkom a na ňom minerálka.
Nemôžem nespomínať na Ostapa. Páčilo by sa mu tu. Vlastne takmer všade. Jeho podnikateľské metódy z obdobia NEP-u sa stali všeobecne úplne legálnymi, volajú sa trhové hospodárstvo a mnohí občania z nich mávajú pravidelné vlhké sny. Rohy a kopytá pretavené do diaľníc, hokejových klubov a zdravotníckych zariadení sa stali základom hospodárskej politiky sociálnych demokratov. Akurát Funt, ktorý si všetko za každého odsedel, sa stal nepotrebným, pretože benderovské podnikanie je dnes nevyhnutnou súčasťou svetovej ekonomiky.
Korejko je ministrom financií a kufrík neschováva. Uložil ho na Cypre. Tridsiati synovia poručíka Šmidta, všetci hlúpi, niektorí priam nepríčetní, sedia v parlamente. Ich telá nevynáša nikto.
Zopár vecí sa zmenilo, ale Rusko ostalo takmer také ako za Ostapa. Stále vládne báťuška-psychopat, ľudia sa strácajú, cudzinci sú podozriví, židia sú podozriví a autori krížoviek si musia stále dávať veľký pozor. Intergalaktická olympiáda nebola vo Vasiukách, ale v Soči, rovnako úspešne rozkradnutá. Cesty neopravoval nikto od 1930. Najlepší sovietsky automobil je stále Antilopa Gnu. Komunistov neubudlo. Nikde. A každý chce kľúče od bytu, v ktorom sú peniaze.
Môj úplne prvý novinový článoček, napísaný v roku 1988, ešte za komunizmu, ale už pomerne bezzubého, bol proti hlupákom a kariérnym komunistom. Volal sa Nie, nie je to Rio de Janeiro. Uplynulo 27 rokov a ja pokračujem, akoby sa nič nezmenilo. Keby som nesedel v tomto bazéne, asi by som bol o poznanie zúfalejší. Mal som šťastie a tak ako si Ostap letisko Veľkých Vasiuk s priamymi linkami do Los Angeles a Melbourne vyfantazíroval, ja som sa z Humenného nejako ocitol v Rio de Janeire, Hong Kongu či v New Yorku naozaj.
Za mnohé v mojom písaní ďakujem práve Ostapovi. Asi rovnako ako jeho tvorcovia by som si dnes želal, aby prestal byť taký nepríjemne aktuálny. O Ostapovi sa veľmi dobre číta a jeho zžieravý sarkazmus je príjemná úľava. Ale iba do chvíle, keď si uvedomíme, že sa máločo zmenilo.
Treba písať ďalej.
 |
| Starý žid rozpažil a chystá sa odletieť |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára