Kým sa skončí táto noc / Before the night will be over (an obituary)

Keď som ako mladé ucho z Humenného prišiel v roku 1975 študovať skladbu na VŠMU do Bratislavy, nikoho som tam nepoznal. Postupne, vďaka nadviazaným kamarátstvam, z ktorých mnohé trvajú dodnes, sa neskúseného chlapca z východu ujalo niekoľko bratislavských rodín. Stal som sa nedeľným kostošom. Cez Martina, ktorého som stretol u Hanziho Albrechta, som jedával u Karvašovcov, cez Ufóna, ktorý hral v mojej skupine Fórum 57 na bicie, u tety Magdy Robinsonovej a odtiaľ už bolo len cez dvor k Solanovcom. Varilo sa skvele.

Okrem vylepšenia internátnej stravy som dychtivo nasával aj potravu duševnú. Všade boli obrovské knižnice a už len debaty pri obedoch boli zvyčajne prínosnejšie ako celý predchádzajúci týždeň v škole. Korene môjho literárneho sarkazmu by sme mohli hľadať v obedoch u Karvašovcov a moja prvá filmová hudba bola zákazka od tety Solanovej, ktorú komunisti vyhnali do reklamy.