Je na Marse život?

(pôvodne uverejnené v Sme)

(kresba: Vizár)

Sedím na brehu Atlantiku, počúvam a voniam oceán a želám si, aby som mohol zostať v stave blaženej, realitu ignorujúcej nevedomosti. Podobná nirvána, ako keď zdvihnem ruky a 90 ľudí hrá spolu, čisto a nadšene.


Vedľa leží iPhone. A dnešné noviny. Aj keby neležali, viem, že budem musieť žiť ďalej uprostred šialeného zmätku, ktorému ani boh nerozumie a keď to vidí, potichu si hovorí, čo už dávno povedal v tom vtipe: „Pán Kohn, ale sme to posrali, čo...?“
Koruna tvorstva vyzerá čoraz beznádejnejšie. Orgie hlúposti a lakomosti sa stupňujú a už neexistuje nič, čo by niekto za peniaze neurobil, nech by to bolo proti všetkým zákonom, slušnosti a zvyškom zdravého rozumu.
Generalizujem? Jeden je svet a predsa dva sú svety? Tu (tam) je síce zle, ale tam (tu) je ešte horšie? Možno ešte chvíľu.
Na začiatok: prípad, ktorý presahuje hranice. Americký udavač Snowden. Nahlas pomenoval, čo sa deje dlho a globálne. Veľký brat sleduje všetko a všade. Sloboda, demokracia, transparentnosť sa postupne orwellovsky menia na opak toho, čo mohli znamenať.

Azylom v Rusku za slobodu v USA

Tí, ktorí boli zhrození myšlienkou na databázu majiteľov strelných zbraní, teraz rovnako vášnivo obhajujú potrebu generálnej evidencie celého obyvateľstva a jeho najsúkromnejších konverzácií. Snowden je zradca, zapredanec a pomáha nepriateľom. Už nie je dôležitá ústava ani dodatky, ani posvätné súkromie, ani právo. Len puštičiek, čo majú doma, sa neslobodno dotknúť, aby sa mohli brániť proti vláde, ohrozujúcej ich slobody. Rád si vypočujem logické vysvetlenie zázraku, ktorý mení odporcov silného či akéhokoľvek štátu na obhajcov drastických štátnych zásahov do súkromia.
Na druhej strane si Snowden, ktorý chce pomáhať slobode a demokracii, vyberie ako úkryt Putinovo Rusko, kde sa vláda nesnaží vytvárať ani zdanie akéhokoľvek dodržiavania zákonov či morálky. Rusko, kde by bol podobný živel ako Snowden už dávno otrávený nejakým dômyselným jedom, rozmlátený na kašu či zastrelený za bieleho dňa. Krajinu, kde vládne bezcharakterný sociopatický boľševický policajt, pre ktorého je svet len miestom, kde si potrebuje dokázať svoju moc.
Azylom v Rusku vyrobil Snowden frašku, ktorej druhou časťou je reakcia USA. Volanie po Snowdenovej krvi a hysterické vyhrážky. Pre azyl, Putinove protihomosexuálne zákony a iné chuťovky Obama zrušil plánované stretnutie a vyhlásil, že Putinovi už nepožičia ani vedierko, ani formičky. Debaty o bojkote olympiády.
Správne. Málokto sa v zápale boja za dobrú vec rozpamätá na pomerne čerstvý zákon o zákaze darcovstva krvi v USA homosexuálom. Alebo na policajtov z Detroitu, ktorí pod zámienkou verejného pohoršenia masovo zatýkali homosexuálov. Akcia pod názvom „Bag the Fag“ (Zbaľ buzeranta) bola dokonca použitá na konfiškovanie súkromného majetku v prospech policajtov.

Nie je to konšpiračná teória

V krajine slobody je pomerne bežná konfiškácia súkromného majetku ľuďom, ktorí sa ničoho nedopustili a z ničoho neboli obvinení. Vymyslel ju prezident Reagan, aby účinne bojoval proti zločinu a ušetril štátne peniaze.
Mary a Leon Adams bývajú vo vlastnom dome vo Philadelphii od roku 1966. Manžel (70) bojuje s rakovinou, zotavuje sa po operácii, manželka (68) sa oňho stará a snažia sa vyjsť z malinkej penzie. Zrazu im do domu vtrhne ozbrojené maskované policajné komando, vyženie ich z postele na ulicu, skonfiškuje osobný majetok, zapečatí dom, ktorý vzápätí ponúknu na dražbe. Dôvod: ich syn predal policajnému provokatérovi dva balíčky marihuany po dvadsať dolárov. Syn je plnoletý a rodičia nemajú s jeho podomovým obchodom nič spoločné, akurát u nich býva. To je dôvod na konfiškáciu a predaj súkromného majetku jeho rodičov. Bez obvinenia a dokazovania, bez rozsudku.
41-ročná počítačová špecialistka Cheryl Ann Stilwellová - zabitá počas ozbrojenej razie tímu SWAT (armádni ťažkoodenci), lebo si údajne kúpila dve tabletky lieku proti bolesti.
Ak si kupujete odlakovač na nechty, musíte sa legitimovať a zapíšu si vás, lebo by ste si z acetónu v odlakovači mohli doma vyrobiť niečo podvratné.
Inštitút moderného umenia, opäť v Detroite, si urobil večierok, ktorý bol prepadnutý maskovaným policajným komandom. Hostia vo večerných toaletách boli kopaní do hlavy, vulgárne urážaní a zrážaní na kolená, pretože galéria nemala potrebné povolenie na podujatie s tancom a drinkmi. Napriek tomu, že hostia na večierku neboli majiteľmi galérie, všetkým im boli skonfiškované autá.
Ak si príliš často vkladáte na účet sumy menšie ako 10 000 dolárov, policajti, opäť bez vyšetrovania a skúmania pôvodu peňazí, môžu skonfiškovať nielen tie peniaze, ale aj všetko ostatné, lebo je federálny zločin „štruktúrovať vklady“ a predchádza sa tak údajne praniu ilegálnych peňazí. Ak to robia banky a korporácie, budú trošku vyhrešené, ale trestať ich nemožno, lebo sú príliš veľkou zárukou šťastnej budúcnosti.

Všetko je legálne

Volá sa to civil forfeiture. Neviditeľná ruka trhu v policajnej práci, lebo policajti si takto získané miliardy dolárov môžu ponechať. Niečo z nich bolo získané konfiškáciou majetkov skutočných zločincov. Ale veľká časť pochádza z vecí ako dvadsaťdolárový balíček trávy.
Stačí, aby si miestny píšťalkár pomyslel, že ste viedli auto „príliš blízko bielej čiary“ alebo že vaše auto „vonia po deodorante, čo je zjavná snaha zakryť pach drogy“ a bez toho, aby vám čokoľvek dokázali alebo našli, vám skonfiškujú auto, peniaze, šperky, hocičo.
Súkromný majetok je v Amerike posvätný, okrem prípadov, keď nie je. Deje sa to roky a nikomu to neprekáža. Ak o tom hovoríte, ste zradca slobody a nepriateľ boja proti drogám. Pôjdeme všetci do Moskvy?
Trhovo sa správa aj ďalšia zložka justičného aparátu. Aby nebolo veľa štátu, väznice sú sprivatizované. A výsledok? USA má 2,3 milióna väzňov, štyrikrát väčšia Čína len 1,6 milióna. Bonbónik - v 1972 bolo v nesprivatizovaných väzniciach 350 000 Američanov, v 2010 ich bolo v súkromných 2,3 milióna. V rokoch 1988 - 2008 síce klesla kriminalita v USA o 25 percent, ale trh nepustí. Menej štátu v systéme, viacej občanov vo väzení. Nie krutý a ľudské práva neustále porušujúci režim v Číne či skorumpovaný mafiánsky režim v postkomunistickom Rusku, USA vedú.

A na Slovensku?

Na Slovensku je hrozná korupcia, justičný aparát je jej skvelou ukážkou a vedú ho kreatúry odporné už na pohľad. Predseda vlády má takmer úplne rovnakú kvalifikáciu ako ten ruský. Majetok krajiny sa rýchlo a účinne rozplýva v daňových rajoch, tunelovaný hŕstkou postkomunistických oligarchov. Ale slovenskí občania nemusia mať obavy z narušenia súkromia štátom.
Ak by slovenská vláda chcela sledovať svojich občanov, najprv by za desaťnásobne predraženú cenu a cez spoločnosť napojenú na svojich ľudí kúpila nefungujúci systém, pri ktorom si najmenej dvaja ministri postavia na Slavíne luxusné vily. Ak by systém začal byť prevádzkovaný, jeho obsluha by to prezradila každému časopisu, ktorý by išiel okolo. Všetci príbuzní by mali prístupové kódy.
Nikdy k tomu nedôjde. Slovensko bude nutné rozpredať Číňanom a Indom, lebo vládni podnikatelia ukradnú úplne všetko a krajina skrachuje, podobne ako skrachoval Detroit.
Apropos Detroit. Automobilové spoločnosti dostali výkupné, keď mali skrachovať. Detroitský krach nezaplatí ani vláda, ani korporácie, ale dôchodcovia, ktorí od mesta nedostanú dôchodky, na ktoré sa spoliehali. Je to ich vina, Amerika je predsa postavená na ľuďoch, ktorí sa spoliehali vždy len sami na seba a nebáli sa riskovať. Tak to aspoň tvrdí majiteľka siete Wal-Mart vo svojom vzdelávacom spisku o rozdieloch medzi bohatými a chudobnými. Keďže sa narodila so 14 miliardami dolárov dedičstva, vie toho o chudobe veľa. A má úplnú pravdu, s takým balíkom by som riskoval aj niekoľkokrát ročne.

Pracovníci McDonald´s štrajkujú. Drzosť

Od roku 2000 sa nadnárodné spoločnosti starajú o svoju materskú krajinu priam nevídane - zrušili 3 milióny pracovných miest v USA a vytvorili 2,5 milióna pracovných miest v zahraničí. Za menej peňazí, samozrejme. Ale nemyslite si, že iPad bude lacnejší, keď ho v otrockých podmienkach (kašlať na ne, trh nepustí) vyrobia v Číne, než keď ho vyrábali doma. Len zisk bude väčší. A o to ide, lebo ako tvrdil už dávno v Hlave 22 Milo Minderbinder, keď poslal pilotov zbombardovať vlastnú letku - čo je dobré pre korporáciu, je dobré pre krajinu. A každý má svoj podiel. Aj keď je to v čokoláde obalená surová bavlna či vlastná smrť.
A ešte aké dobré to je pre krajinu! V roku 2010 vlastnilo 80 percent Američanov 12 percent čistého imania krajiny a jedno percento obyvateľstva 35 percent čistého imania. Odvtedy sa situácia ešte zlepšila - v prospech jedného percenta, samozrejme. Na Slovensku to bude zhruba podobné. Kto už môže za to, že len jedno percento predstavujú ľudia múdri, šikovní, podnikaví a schopní - úplne všetkého? Darwin? Odpoveď je opäť v klasickej literatúre. Napísal ju Ostap Bender sovietskemu milionárovi Korejkovi - „Väčšina veľkých majetkov bola nadobudnutá nepoctivým spôsobom.“
Na Slovensku chýba tých 200 rokov. To by už bol systém vyhladený tak, že ani najväčší šíriteľ konšpiračných teórií v rádiu Viva by to nevymyslel. A zase literatúra: Kurt Vonnegut už pred desaťročiami napísal, že demokrati a republikáni sú len skvele živená ilúzia možnosti výberu. Jediná platná farba vo Washingtone je zelená a nikomu o nič iné nikdy nešlo, nejde a nepôjde. Nech volíte kohokoľvek a čokoľvek, na konci je tá istá bezodná diera, do ktorej padajú peniaze a ideály. Vlastníci krajinu z rúk nepustia. Žiadnu.

Všetko je ošetrené

Volebný proces je zmanipulovaný do bezvedomia. Korporácie majú od rozhodnutia Najvyššieho súdu v prípade Citizens United v roku 2011 rovnaké práva ako občania a tak si najbohatšie spoločnosti môžu volebné výsledky legálne kúpiť, tak ako si doteraz kupovali pomocou lobingu zvyšok politiky. O zostávajúce detaily sa postará úprava volebných obvodov.
Je vám tragicky smiešny slovenský parlament? Nie div, ale to ste nevideli americký Kongres, ktorý zistil, že je skutočne pohodlné, ak nebudú robiť vôbec nič. Dokonca ani lobistom, ktorých väčšina sú bývalí senátori a kongresmani (konflikt záujmov? nedajte sa vysmiať!) sa už nechce, takže existuje korporácia na výrobu zákonov - American Legislative Exchange Council, ktorá vyrába zákony šité na mieru pre iné korporácie (zbrojárstvo, tabak, zdravotníctvo...) a záujmové skupiny. Ctení zástupcovia len vezmú takto vypracovaný zákon a presadzujú.
Slováci sa v tejto oblasti veľmi pekne snažia, ale dokonalé to nie je. J&T a Penta ešte potrebujú pár mesiacov, než im Fico and spol. za drobné láskavosti darujú vlastnou hlavou aj posledné zvyšky krajiny. A každý z chlapcov má podiel.
Obamko nám už v 2008 sľuboval, že zavrie tie otáčavé dvere, vďaka ktorým sa z legislátorov stávajú mávnutím čarovného prútika lobisti, ale potom mal plné ruky práce s menovaním a kooptovaním presne tých do vlastného kabinetu, tak sa to nejako nestihlo. Jeho bývalí spolupracovníci všetci lobujú, len taký fukot. Každý fajnový vzdelaný Newyorčan vám vysvetlí, že to republikáni sú nemorálni. Demokrati sa líšia tým, že sú úplne rovnakí.
Demokratický senátor Evan Bayh v posvätných Timesoch vyhlásil, že systém volebného financovania je nebezpečne korozívny a treba ho rýchlo zmeniť. Vzápätí odišiel z funkcie a okamžite nastúpil aj s bývalým šéfom republikánskeho Bushovho štábu Andrewom Cardom do U. S. Chamber of Commerce, aby tam začal lobovať PROTI volebnej reforme.
Nemám miesto na stovky ďalších príkladov, len sa uškŕňam, keď počúvam Obamu, že všetko by sa vyriešilo, ak by sa demokrati a republikáni v Senáte a Kongrese dohodli, a pritom je úplne zjavné, že dohodnutí sú. Najväčší podporovatelia volebných kampaní OBOCH strán sú tie isté megakorporácie. A niektoré z nich úspešne spolupracujú s vládou na sledovaní občanov.

Trh je všade

Chirurgovia, kuchári, ale aj seriózni ekonomickí experti mi opäť vysvetlia, že v Amerike nemáme voľný trh ani kapitalizmus a že trh existuje úplne nezávisle ako prírodný úkaz. Ibaže prírodný úkaz, napríklad gravitácia, je aj na Marse, bez ľudí. Trh je len tam, kde sú ľudia.
A kde sú ľudia, tam sa podvádza, kradne, korumpuje a nerešpektujú sa pravidlá viedenskej školy. A ani jeden expert ešte nedal príklad čo len malého miestečka, kde ten mocný úkaz naozaj úspešne a nezávisle od ľudskej amorálnosti existuje. Iba v teórii.
„Neregulovaná Wall Street je horšia ako divoký západ... Je to o tom, čo sa stane, keď sa trhový kapitalizmus vníma ako náboženstvo.“ (Martin Scorsese o svojom novom filme Vlk z Wall Street.)
Ja som všetkými desiatimi za trh aj za kapitalizmus, aj za menej štátnych zásahov, ktoré miestami prerastajú do absurdít. Veď som dvadsať rokov písal takmer výlučne o nich. Ale ak sa ukazuje, že na rozdiel od gravitácie trh bez ľudí a ich vlastností neexistuje, možno by sme do trhu mali dostať, okrem spomínaných zlých vecí, ktoré sa tam nejako dostanú samy, aj tie dobré. Súcit, solidarita, štedrosť, veľkorysosť, porozumenie. Keď už pre nič iné, tak aspoň preto, že ak sa tá nerovnováha bude naďalej zväčšovať, mohli by zase nejakí bosáci začať strieľať z Aurory. Konfliktných uzlov, kde neexistuje dobré riešenie, je aj bez toho na planéte dosť.

Skúsil som oboje, nedá sa porovnať

Žijem tu a je mi relatívne dobre a ešte stále je tu veľa pozitívneho a New York je najlepší a veľmi tolerantný a zdravotníctvo je na najvyššej úrovni (ale aj najdrahšie a šialene preplácané) a ešte stále je dosť veľa ľudí celkom spokojných. Ale hospodársky rast nie a nie nakopnúť a po veľmi dlhom čase bude nastupujúca generácia menej vzdelaná ako tá predošlá (o tom, že ľudia sú čoraz hlúpejší, hovoria už aj štatistiky IQ) a dokonca sa nebude mať lepšie. Šialený štátny dlh USA (mimochodom, väčší ako celej EÚ dokopy vrátane Grécka) sa nebude dať riešiť tlačením nových peňazí a úrokových sadzieb nadol do nekonečna. A americký sen? Ako hovoril komik George Carlin, ten sa tak volá preto, že sa vám musí snívať, ak mu veríte.
Ani hlasovanie nohami nie je ako kedysi. Vo chvíli, keď zákonodarcovia konečne presadili, že na hranici s Mexikom bude múr a elektronika a oveľa viacej strážcov, sa zistilo, že za posledné roky počet ilegálnych Mexičanov rapídne klesá. Ilegálni pracovníci v USA už neskáču cez plot, ale priletia lietadlom s turistickými vízami a zostanú.
Nie som ekonóm, sociológ ani politik. Ale ani oveľa väčší odborníci netušia, čo si počať s bublinami, Egyptom, Sýriou alebo s tým, že podľa šéfa newyorskej polície je v Amerike „príliš veľa slobody na to, aby to bolo bezpečné“.

Na Belehrad!

Možno budeme zase niekde bombardovať a bojovať. Šikovné riešenie úplnej bezradnosti nositeľa Nobelovej ceny za mier. Ešte len začal hovoriť o vojne, a už je všetko na poriadku - nafta zdražela a dolár sa posilnil.
Aj tu by som potreboval logické vysvetlenie. Nie je veľký rozdiel, ak niekto zahynie plynom, guľkou, bombou, hladom či pri poprave. Ak už zasahujeme z humanitárnych dôvodov, prečo je priorita v Sýrii a nie v Severnej Kórei alebo pri oveľa masovejších genocídach v Afrike? O čo je 100 000 mŕtvych zavraždených drogovými kartelmi v Mexiku lepších než oveľa menej splynovaných v Sýrii? 600 000 ľudí zomrie v USA ročne na srdcové choroby. Vojnové peniaze by celkom iste zachránili slušnú časť z týchže. No to by sa súdruhom zo Saudskej Arábie a ich sunitským kamarátom asi nepáčilo až tak, ako keď sa ich dvaja najväčší protivníci pekne pobijú v Sýrii a oni sa budú len pozerať. A mohol by som aj o plyne pohovoriť, ale to by som bol úplne zahrnutý medzi konšpiračných teoretikov.
More šumí, som najedený, mám kde spať a robím robotu, ktorá ma baví. Ale perspektíva nie je ružová. Aj včely sa rozhodli na to vykašlať a 50 percent včelstiev za minulý rok buď spáchalo samovraždu, alebo sa presťahovali na Mars, za ideálnymi podmienkami pre trhovú ekonomiku. Hej, sú to len včely, ale milióny ilegálnych prisťahovalcov nebudú lietať a opeľovať.
No čo, vytlačíme si na 3D tlačiarni nielen revolver, ale aj med a ovocie.
Začal som starým vtipom a tak aj skončím.
Otázka na rádio Jerevan - Je na Marse život?
Odpoveď - Tiež nie.