30. 9. 2013

Rozprával som na Poctivej konferencii / I spoke at the Honest Conference

English non-automated translation below

Sklony k poučovaniu som mal vždy, k vyučovaniu nikdy. Napriek tomu ma pred dvomi rokmi zavolali prednášať tu v NYC na Juilliard School o filmovej hudbe a odvtedy ešte aj na dve konferencie na Slovensku. Na jednej si nemysleli, že moja angličtina je dostatočne kvalitná a druhej som sa zúčastnil, lebo všetko okolo nej malo dobrý "feel" a neovyklým spôsobom fungovalo. Volala sa Honest Conference.

img_3997_r3702_res.jpg



Myslím, že som nikdy nezažil na Slovensku podujatie, ktoré by si do názvu dalo prídavné meno "poctivý". V rámci toho, čo sa v posledných rokoch na Slovensku deje a čo sociálne, politické a hospodárske elity predvádzajú ako vzorku správania, si dokonca myslím, že to prídavné meno stratilo dôvod k existencii. Možno v nejakých historických štúdiách.

Keď som chodil do školy, ba ani dosť veľa rokov potom som netušil, čo všetko bude obsahovať môj profesionálny život vo svojom štvrtom desaťročí. Tri desaťročia som prežil robiac to isté - skladal som, aranžoval, dirigoval a hral na klavíri. (Písanie do novín považujem stále len za hobby).

Príchodom Internetu sa veci začali rýchlo meniť a hudobný biznis musel čeliť situáciám, v ktorých nikdy nebol. A hudobníci s ním. Mal som trošku šťastie, že som vďaka Jarovi Filipovi bol s počítačmi a Internetom od samého začiatku a do Sinclair Spectrum som si písal v Basicu software sám. Ale aj tak mi moji učitelia nepovedali, že jedného dňa budem noty rozpisovať počítačom, robiť si webstránky a zmierovať sa s tým, že je 50 000 stránok, kde si ľudia môžu ilegálne stiahnuť moje CD. Pred 10 rokmi som netušil, že k napísanej symfonickej skladbe Slovenské tance budem vyrábať tričká a topánky, ktoré si sám navrhnem, natáčať videá, zháňať grafikov, písať blogy, zhromaždovať elektronických priaznivcov a podporovateľov a robiť fundraising, networking, brainstorming, brand developing a iné veci, o ktorých sa Stravinskému alebo Figušovi-Bystrému ani nesnívalo.

Marketing a tenisky 


A tak som sa asi dostal aj na konferenciu, ktorá bola o marketingu 21. storočia. Bol som tam trošku exotický, lebo som bol starší ako rodičia väčšiny zúčastnených. Samozrejme, moja prezentácia bola trošku amatérska oproti profesionálne vyrobeným, ale mal som tenisky, ktoré som si sám navrhol a výhodu, že ma dosť ľudí v obecenstve poznalo, lebo som hral u Markoviča na klavíri. (Mimochodom, tenisky, o ktoré bol značný záujem, budú naozaj o pár dní na predaj na našej webstránke, zatiaľ si môžete pozrieť katalóg)

hc-22_r4088_res.jpg
[tenisky a tenisky a tenisky]

Na večeri pred konferenciou pri mne sedela z pravej strany Venetia z Airbnb a z ľavej strany Diego zo Spotify. Naproti sedela Karyn, ktorá financovala Kickstarter pri štarte. Počas večere mi v priebehu jednej minúty mi došiel mail z Airbnb, že mi posielajú peniaze, keďže som ich prostredníctvom prenajal počas konferencie môj byt v NYC a mail zo Spotify, že mi posielajú tantiémy. Tak som sa Venetii poďakoval a Diegovi nie, lebo tantiémy boli presne jeden cent. Ale Diego mi sľúbil rôzne dobré veci, za môj sľub, že mu na druhý deň na konferencii nebudem klásť otázky o tom, ako vyplácajú umelcov. A s Karyn sme sa takmer dohodli, že ju na budúci rok zosobášim, keďže som reverend. Super networking.

32_res.jpg
[zľava: syn Adam, ktorý už teraz vie o internetovom marketingu viacej než ja budem kedykoľvek, Diego, Karyn, Venetia, ja. Všetci s autorom podpísanými Rubikovými kockami. Jediný starší účastník než ja ;-)]


To sa dá!


Konferenciu organizovala tá istá skupina mladých, ktorá slovenským vládnym organizáciám dokázala, že ich webstránky sa dajú urobiť lepšie, rýchlejšie a oveľa lacnejšie, totiž, bez tunela. Vládne organizácie sa ich najprv snažili podplatiť, potom pohroziť a potom si uvedomili, že aj keď sa to zverejní, tak je to úplne jedno, pretože im nikto nič nielen nemôže, ale dokonca ani nechce urobiť. Mladí sú už len trošku optimistickí a z Hríbovej relácie o tom, prečo treba zostať na Slovensku, mali dosť srandu. Ale konferenciu urobili dobrú, v príjemnom prostredí, okrem toho, že bola, napriek predpovedi počasia, dosť zima. Mal som sa čím inšpirovať a predpokladám, že aj ostatní účastníci. Škoda len, že za súčasných podmienok s tým spomínaným prídavným menom nemajú takmer žiadne šance.

img_3996_r3398_res.jpg
[3 Honest Guides - dokonca zároveň 3 hudobníčky a z toho 2 skladateľky. Zriedkavá hustota výskytu skladateľstva.]

Mali sme my ostať pekne pod tými hnusnými Maďarmi alebo Čechmi, lebo keď sme vtedy klamali, podvádzali, podplácali a kradli, tak sme to robili im. Ale teraz to robíme sami sebe a ešte je nám  to aj jedno. Zase s nami vybabrali!


 I spoke at the Honest Conference



I've been always prone to pontificating but never to teaching. Yet two years ago, the Juilliard School of Music here in NYC invited me to give a lecture about film scoring and this year I received two invitations for conferences in Slovakia. They did not trust my English at the first one, but I decided to attend the other one, because I felt very positive about the scope and mission of the conference and, amazingly enough, everything worked really well. And that’s how I came to speak at the Honest Conference.

I think I've never experienced an event in Slovakia that would use the adjective honest in its name. Considering what's been happening in Slovakia in recent years and what social, political and economic elites demonstrate as model behavior, I think that this adjective has sadly lost its reason for existence, except for some historical studies.

When I went to school, or even quite a few years after that, I had no idea what my professional life would contain in its fourth decade. I spent three decades basically doing the same thing all the time - I composed, arranged, conducted and played the piano. (I still consider writing for newspapers a hobby).

Marketing and sneakers


The Internet brought many rapid changes and the music business and musicians had to face situations which we had never seen, nor could we have anticipated. I was lucky that I had an early Internet start and even wrote my own software in Basic myself. Even so, my teachers never told me that one day I would have to: copy my music on a computer; design, build, and maintain a website; put up with the fact that there are 50,000 web pages where people can illegally download my CDs and such. 

10 years ago I really had no idea that writing symphonic works like Slovak Dances would involve designing and making T-shirts and shoes, shooting videos, connecting with graphic artists, writing blogs, collecting electronic fans and supporters, fundraising, networking, tweeting, updating statuses, brainstorming, brand development and other things that Stravinsky or Figus-Bystry never imagined. 

This newfound knowledge, working in today’s connected, digital world, in order to continue to bring classical music to new audiences is what brought me to the Honest Conference, which focused on 21st century marketing. I was a little exotic there, being older than most attendees' parents. Though the other speakers were executives of large companies, and my presentation was not as fully “professional,” I had sneakers that I myself designed, and held the benefit of being a minor celebrity because I co-hosted a famous TV show years ago. Those two things, my kids assured me, went a long way to establish my “cred” in front of this millennial-generation audience.

My fellow diners at Kontakt, a new Bratislava restaurant the night before the conference was a roll call of hot Internet properties: Venetia from Airbnb sitting to the right of me, Diego from Spotify on the left. Karyn from Collaborative Fund (which helped to kick-start Kickstarter) sat across. As soon as I sat down, I received an email from Airbnb confirming the payment for my NYC apartment that I rented through them while I was at the conference. As if not to be outdone, an email from Spotify arrived right after, saying that they sent me my royalties. So I thanked Venetia, but did not thank Diego because my royalties were exactly one cent. But he and I had some interesting conversations about potential upcoming collaborations. And Karyn is getting married, so being a non-religious reverend, I might officiate her wedding. That's what I call networking.

It is possible!


The conference was organized by the same group of young people who showed Slovak government agencies that their websites can be greatly improved, a lot faster and incomprehensibly cheaper. Governmental organizations first tried to bribe them, then to threaten and then they realized that due to complete lack of public opinion in Slovakia, it actually doesn't matter at all. The youth are just a little optimistic and their will to stay living in Slovakia is not the strongest. But the conference was good; despite the cold weather that hadn’t been predicted (accuracy of Slovak meteorologists ranks right up there with the efficacy of the government). Pity that under current circumstances the previously mentioned adjective has absolutely no chance to be used. They are trying hard, but in such a corrupt environment honesty is a worthless relict.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára