Pandorina skrinka po 24 rokoch

Čo sa vyrojilo na slovenských webových stránkach po tieto dni, vykrivilo chudáka Gaussa tak, že sa už asi nenarovná.

Keby som žil na Slovensku, možno by som znervóznel, ale takto si to riedim výhľadom na Chrysler Building, kávičkou, vietnamskou polievkou či Wyntonom Marsalisom.

Neprekvapila ma Kotlebka so skríženými hnátmi. Táto tradícia je na Slovensku usilovne pestovaná a napriek úpornej snahe klerikálneho krídla nájsť príčinu v liberalizme, ťažko nevidieť súvislosť medzi „snahou o objektívne posúdenie“ Tisa, požehnávacími aktivitami a rozhodnutím mnohých Bystričanov, že boh a fúziky za nich všetko vyriešia.

Keď nebude Cigánov, vypukne blahobyt, ako keď sa arizovalo, lebo detské prídavky sa zmenia na mannu nebeskú pre hajlovníkov a domobranu.

Vraj klady a nedostatky

Na Facebooku sa pod krásnou egidou „Za Boha a za národ“ rozvinula diskusia o tom, či splynovanie židov nie je príliš malý trest za to, ako pľundrujú Slovensko a či by nebolo lepšie páliť ich zaživa. Za obálku skvelého periodika Extra Plus by sa nehanbil ani Julius Streicher.

Poslanec Mikloško napísal: „Prezident Tiso bol historickou postavou, so svojimi kladmi a nedostatkami.“ Charakterizovať desaťtisíce spoluobčanov obratých najprísnejšími rasovými zákonmi v Európe o občianske práva, dôstojnosť, majetok a napokon aj o život, ako nedostatok, chce poriadnu dávku kresťanskej zhovievavosti. Predpokladám, že tento drobný nedostatok úplne vyvažuje Tisova láska k bohu.

Poslanec rovnako rozumne prispel do populárnej debaty o očkovaní, vyhlásil, že morálku môže zadefinovať iba boh a dorazil sa vyhlásením, že slovákštát bol predsa uznaný a už sme ho mohli mať 50 rokov. Okrem zjavných problémov s matematikou ide asi aj o celkové poblúznenie, zrejme z predávkovania religiozitou.

Už si to všimli aj 20-roční študenti: „... inak by nepochodovali ulicami holé hlavy s požiadavkami, aby sme sa vrátili do čias 1. slovenského štátu, ktorý by mal byť len temnou spomienkou pripomínajúcou našu vlastnú zbabelosť postaviť sa zlu. Pritom stále viac a viac stretávam „haterov“, ktorí vraj majú recept na všetko a paradoxne idú ruka v ruke s ortodoxnými bigotnými náboženskými fanatikmi...“

Fajné podhubie

Tak teda klady aj nedostatky, Jožko? Pri najbližšej spomienke katolíckych aktivistov na drobné nedostatky komunizmu ako prenasledovanie veriacich a rozháňanie sviečkovej demonštrácie komunistickou políciou treba vymenovať kladné stránky zriadenia.

Je chvályhodné, že ste ako vedec skeptický k očkovaniu, ktoré dokázateľne zachránilo milióny životov, ale možno by nebolo zlé skúsiť rovnakú skepsu aj trebárs k biblii, ktorá nie je úplne karentovaná. A čo sa tej božej morálky týka, ktorá je to? Tá pôvodná, ktorá prikazuje kameňovať ľudí s okuliarmi, alebo tá neskoršia, podľa ktorej by ste museli svoju manželku ponúknuť o svadobnej noci predsedovi okresného výboru KSS?

Bláznivých Jožkov je viac, zrejme aj celá jeho strana, keďže mlčia. Ústav pamäti národa chce vyznamenať historika adorujúceho fašizmus, matici vlhnú pri spomienke na Tisa oči presne tak ako biskupskej konferencii a vládnúca garnitúra sa k nim všetkým nežne túli a pri rôznych pseudooslavách vypúšťa vlastenecké vajatanie prikorenené patričnou xenofóbiou úradujúceho premiéra, ktorý trpí ťažkými poruchami pamäti, najmä čo sa vlastných výrokov týka.

Podhubie na rast kotlieb je fajné.

A kto získal hlasy?

Písal som pred pár týždňami o tej časti voličstva, ktorú nevzrušujú hodnoty ako sloboda, demokracia, možnosť cestovať a poznávať a podobné vymoženosti, vďaka ktorým sa mnohým ľuďom zdá, že tak dobre, ako je na Slovensku teraz, ešte nebolo. Onej časti fakticky dobre nie je – slobodu prejavu si do hrnca nedajú a cestovať nemajú za čo. A keď im neprispôsobivý občan ukradne sliepku alebo bicykel, všeličo im napadne. Potom si ešte pozrú v smotánke, ako si žijú zlodeji na inej než sliepkobicyklovej úrovni, poobdivujú drahé hodinky na kľukujúcom premiérovi, zistia, že spravodlivosť neexistuje, polícia ich pred ničím neochráni a politici na nich kašlú.

Nebohý Jaro Filip mi raz dávno rozčúlene telefonoval po návrate z volebnej kortešačky za malú, ale ušľachtilú stranu. Trmácal sa po Slovensku, v miestnej krčme hral, spieval, vtipkoval a potom sa obrátil na slušného, humánneho politika: „Tak teraz choď a povedz im niečo.“ Slušný politik udivene zodvihol obočie: „Snáď si nemyslíš, že sa pôjdem rozprávať s tou lúzou?“

Chápem – ťažko sa komunikuje s hlupákmi a nevzdelancami, ktorí prípadne požili alkoholické nápoje, ale sloty a kotleby to urobili. A kto dostal hlasy?

Závisí od biznisu

Základnou funkciou súčasného slovenského štátu je, aby odviezol jeho predstaviteľov a ich spoluválovníkov čo najrýchlejšie za vodu. Je im jedno, že sa občania necítia bezpečne, že márne volajú po spravodlivosti. Pre plavbu za vodu komunisticko-kapitalistickí demokrati postupne a bezostyšne vytunelujú dôchodky rodičov a budúcnosť detí svojich občanov. Pre jedno krídlo sú ich voliči lúza, pre druhé bosáci a vydrbaní inteligenti, ktorí nechápu, ako sa robí biznis.

Ešte aj tí vrcholoví, čo biznis robiť vedia, to nemajú ľahké. Vyplakávajú na Facebooku, lebo si v bulvári prečítali úryvok z divadelnej hry a vztiahli si ho na seba. A pritom je predsa jasné, že majú svedomie čisté a nikdy neboli z ničoho ani obvinení, ani odsúdení a médiá si to všetko vymysleli. Veď keby z toho nekonečného radu obvinení, čo už každý druhý diskutér na Facebooku vytiahne z rukáva, bolo len jedno pravdivé, tak človek s takým svedomím a zásadami sa okamžite prizná a nahradí utrpené škody. Okrem zásad a svedomia by si ho občania mali vážiť aj za to, že dáva ľuďom zamestnanie. Fakt, že bez tých zamestnancov by to nešlo, budeme zatiaľ ignorovať.

A hlavne, premiér s istotami, Prasacie očká, klinicky mŕtvy minister a neúplatný zbor sudcov, ktorí sú jedna veľká rodina, predsa zaručujú, že výkon spravodlivosti je optimálny. Vinní sú spravodlivo potrestaní a nevinní si pokojne užívajú slobodný život v demokracii. Prípadne naopak. Závisí od biznisu.

Rozložené v odvare

Takto vznikajú frustrovaní nevoliči a voliť idú väčšinou extrémisti. Nie je to slovenské špecifikum. V nedávnych miestnych US voľbách volilo najmenej voličov v histórii. Frustrácia z politiky je rovnaká – prevládol pocit, že voliť je zbytočné, pretože sa nič nemení. Ako pomohlo Slovensku, že si zvolilo Radičovú, keď sa milé progresívne zoskupenie (v ktorom bolo dosť veľa postavičiek z kreslených filmov) ani poriadne neusadilo, ani poriadne nič neurobilo a už aj darovalo vládu konkurencii?

Keď si toto všetko nejaký matematik alebo radový, doteraz aj príčetný občan zráta, pridá k tomu božiu morálku, arizačnú nostalgiu a ukradnutý bicykel, pokojne mu ako riešenie môže vyjsť aj fúzatá kotleba. S tou to však dopadne rovnako ako s jej predchodcami – radikálne riešenia, uniformy, ba ešte aj nevydarené fúziky sa rozložia v odvare uvarenom ľuďmi, ktorí si vedia kúpiť všetko, okrem toho, aby sme si ich vážili.

Alebo nie?