Dva dni s Andrejom / Two days with Andrej

Dosť veľa ľudí sa ma pýtalo, prečo s ním nemám fotku. Aj by som si bol dal nejaký vtipný selfie, ale prišlo mi ho ľúto. Chcel sa s ním totiž fotiť každý. A tak je to dobre. Gašpi taký problém nemal, keďže bol populárny ako hemoroidy.

Bol to zaujímavý týždeň. Najprv som bol členom drumbľového kvarteta, ktoré postavilo na nohy celú Redutu počas koncertu BHS. Riaditeľ filharmónie mi tentoraz dokonca dovolil použiť Steinway. Asi som sa od posledného razu zlepšil.

Potom som odcestoval domov, kde som sa na slovenskom konzuláte stretol s prezidentom. Počas 22 rokov mojej emigrácie som mal pozitívne vzťahy so slovenskou diplomaciou len za Martina Bútoru a teraz. Aj s newyorským konzulátom, aj s washingtonskou ambasádou sa máme radi a vychádzame si v ústrety. Je to dosť rozdiel oproti časom, keď som mal koncert na Department of State vo Washingtone a slovenský veľvyslanec, napriek oficiálnemu pozvaniu, zakázal účasť celej ambasáde.

Ešte veselšie než na konzuláte bolo na jednodňovom výlete s prezidentom do San Diega, kde sídli slovenská firma Eset (ak neviete, vyhľadajte si, stojí to za to). Nie div, že sa dali dokopy, lebo sú slovenské biele vrany. Eset je jeden z mála, čo nerobia biznis založený na odrbávaní a korupcii a prezident jeden z mála, čo neprišli do politiky ryžovať.

Mňa zavolali, aby som im zahral na recepcii. Jeho excelencia potom prišla na pódium (ako jediný bol na black tie evente v civile, čo sa mi ako rebelovi-amatérovi páči) a pekne bez papiera v plynulej a  slušnej angličtine rozumne prehovoril k miestnej honorácii a hosťom. Nikto sa konečne nemusel hanbiť. A sedel som pri stole s posledným človekom na Mesiaci, Eugenom Čerňanom. Ani zaseknutý výťah to nemohol pokaziť.

Rozmýšľam o čom by som si mohol zahundrať, ale ešte aj Vilmoš a Stano, piloti vládneho Sierra-Sierra-Golf, sú dlhoroční kamoši a kolegovia, tak sa nedá. Tučko bolo plné mladých slovenských startupistov, ktorých prezident zobral so sebou nech networkujú.

Bolo príjemné sledovať ľudí, žijúcich v 21. storočí, hľadiacich reálne dopredu, so snahou urobiť niečo pre ostatných. Napriek tomu, že mnoho ich spoluobčanov dáva prednosť stredovekým petíciám o referende a absurdným poverám o rozprávkových bytostiach.