28. 6. 2014

Ťažký je život, ale veselý / Life is tough, but funny

Pred pár dňami sa dožil sedemdesiatky môj prvý profesor skladby, Jožko Podprocký.
Už som písal, že som mal v živote veľké šťastie na skvelých učiteľov. Jožko bol zaručene jedným z nich. Zavítal na košické konzervatórium ako učiteľské ucho, ale okamžite si nás všetkých získal neformálnym, jemne sarkastickým a zároveň nekompromisným prístupom. Ja som sa práve ocitol v období, keď ma prestalo baviť len hrať na klavíri a už dlhšie som sa neobratne pokúšal o komponovanie, dirigovanie, hru na bicie a všetko možné. Keďže dovtedy nebol na konzervatóriu nikto, kto by skladbu vyučoval, Jožko sa objavil ako na zavolanie a ja som sa stal jeho prvým žiakom.

Naučil ma, že je veľmi účelné a užitočné písať čitateľne a hrateľne, pretože nie je veľa horších vecí pre skladateľa ako otrávení interpréti. Ako tuhý "bartókovec" mi ukázal, že stojí za to obrátiť sa ad fontes a nevyhýbať sa folklóru a svojim predchodcom.

Skvelým spôsobom ma za rok a niečo dal tak do poriadku, že som urobil prijímačky na skladbu na VŠMU, práve k Jožkovmu bývalému profesorovi - Alexandrovi Moyzesovi. U neho som bol pre zmenu žiakom posledným.

Veľmi sme si s Jožkom sadli a doteraz nás to neopustilo. Nie je moja jediná návšteva Košíc, počas ktorej by sme sa nestretli, nie je môj jediný koncert, ktorý by Jožko vynechal a doteraz si vzájomne ukazujeme takmer všetky partitúry čo napíšeme. Moja súčasná vínna vášeň siaha do časov, keď sme po hodine skladby spoločne degustovali Debrői Hárslevelű. Samé dobré veci porobil. A často nám so svojim večným optimizmom opakoval vetu z nadpisu.




Málokedy som sa tak tešil, ako keď som mohol ako dirigent zaradiť do programu a uviesť niektorú z Jožkových skladieb a takto mu aspoň trošku vrátiť to nadšenie a energiu, ktoré do mňa a mojich spolužiakov a nasledovníkov odvtedy investoval. Bolo ich neúrekom. 

Jediné, čo sa Jožkovi za ten rok nepodarilo, bolo podeliť sa so mnou o jeho lokálpatriotizmus. Celý život zostal verný Východu a Košiciam ktoré z toho mali dosť veľký osoh. Stopa, ktorú svojou tvorbou, pedagogickým, organizačným a umeleckým pôsobením zanecháva, tam zostane navždy. Je to dobrá stopa. Dúfam, že ju bude ešte dlho prehlbovať a už to bude len ľahké a veselé.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára