Dnes si málokto pamätá, že existovali a čo sa s nimi stalo. Na porovnanie, existuje krajina s menším počtom obyvateľov ako Slovensko a má flotilu 130 lietadiel vrátane dvoch 747-iek a objednaných desiatich dreamlinerov. Ale nemá privatizérov, vetešníkov a národne a sociálne orientovaných politikov, ktorí chcú pre krajinu len to najlepšie.
Keďže som čestný pilot, dokonca s osobným pilotným denníkom, na stretnutiach sa občas zúčastňujem. Tento rok sa mi to opäť podarilo. Okrem radosti zo stretnutia, rozprávania zážitkov a írečitého jedla a pitia, som mal rovnako zmiešané pocity ako z komunikácie s kýmkoľvek iným zo Slovenska.
Príhody z krajinky sú totiž väčšinou o tom, ako sa už nič nedá dosiahnuť bez úplatku, ako nie je žiadna nádej na spravodlivosť, ako sa neoplatí nič dávať na súd, pretože nie zákony, ale peniaze rozhodujú o všetkom, ako sa vytunelovalo všetko, čo sa dalo, a dosť veľa aj toho, čo si každý myslel, že sa nedá, ako väčšina obyvateľstva upadla buď do masívneho (seba)klamu, alebo rezignácie typu „nejako bude“ a ako sú kradnutie a podvod normou oveľa viac ako za komunizmu...
A na dôvažok, nová vyhláška o pokutách za nehlásené opustenie republiky len pripomenula, čo som hovoril kamarátom, ktorí tvrdili, že po 1989 bude všetko lepšie - komunisti sa zvonením kľúčov nevyparili. O národnej hokejovej tragédii už ani nehovorím.
Zostáva mi urobiť to, čomu sa venuje obyvateľstvo Slovenska - nevšímať si, čo sa deje a do akého maléru sa krajinka rúti a tešiť sa z maličkostí v bežnom živote, kým sa ešte dá. Preto ďakujem kapitánovi Králikovi za to, že memoriál existuje, za mimoriadne vydarený dvojzložkový guláš a exkluzívnu čučoriedkovicu, ročník 2005, kpt. Haasovi za odvoz do Kálnice, kpt. Hladkému za hladký priebeh podujatia, kpt. Šikulovi za spolubývateľstvo, kpt. Kadlečíkovi za odvoz do Bratislavy a kpt. Pavlenovi za skvelé zalietanie si na Dynamiku (obrazová príloha na FB). A všetkým ostatným za to, že sme aspoň na niekoľko okamihov zabudli na zlobu a hlúposť naokolo.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára