Tam, kde sa mnohí tešili z novonadobudnutých slobôd a demokracie a kapitalizmu, ja som videl, ako odskočí vrchnák z Pandorinej skrinky, pridržiavaný komunistickým terorom, a do sveta sa rozletia hlúposť a zloba.
Po dvadsiatich rokoch sa zdá, že vrchnák odskočil ďaleko a pribudol internet, ktorý okrem porna šíri bleskurýchle aj hlúposť, aj zlobu. Okrem skvelých vecí, samozrejme. Ako som mohol zabudnúť na mačiatka?
Juvenilnájustícia, menejštátu, pochodzaživot, očkovaniezabíja, vráťtenámbezáka, nechsakaždýstaráoseba, tvarohprotirakovine, ťapákováchcerozborilazaprezidenta, shootypatríšdoplynu. Utešený obzor.
Hodnoty sú relatívne a stále zabúdame, že je veľké množstvo rovnoprávnych občanov Slovenska, ktorí nie sú presvedčení, že dnešok je lepší ako to, čo bolo pred 30 rokmi. Ľudia, ktorí nechcú čítať, cestovať, nepotrebujú slobodu pohybu, prejavu alebo zhromažďovania. Potrebujú živobytie, lacné základné potraviny a alkohol, a nenáročnú zábavu v telke pred spaním. A aby sa sused nemal lepšie.
Demokracia a verejný život ich zaujímajú, len ak im niekto sľúbi, že sa postará a že budú pracovať menej za viac peňazí. Fakt, že spravodlivosť na Slovensku reprezentujú príšery, pri ktorých aj to najsmradľavejšie bahno bledne závisťou, im žily netrhá. Áno, „nikdy nám nebolo tak dobre“, ale pre mnohých neznamená viac zážitkov, viac hračiek a viac informácií lepší život.
Ak si ich existenciu a nároky uvedomíme, zistíme, kde sa berú všetci nepochopiteľní voliči. Zvyšok sveta na tom nie je oveľa lepšie, ale sú krajiny, kde papaláši nikam nepretláčajú svojich (ani úplne najlepšie kvalifikovaných) príbuzných, rodákov či sexuálnych partnerov. Z jednoduchého dôvodu: aby nebol ani tieň podozrenia, slušní ľudia to nerobia. Slušní. Ňe že by ňebulo, aľe ňit.
V dejinách národov sú svetlé miesta a veľké osobnosti, z ktorých sa dá v prípade potreby čerpať, ale krajinka pod Tatrami má dejiny krátke a napriek nepríčetnému matično-pamírovsko-politickému vajataniu o tisícročnej štátnosti ich nikto veľmi nepozná, ba ani nechce.
Jeden z múdrych Slovákov dobre povedal: „Kým sa sami nespoznáme a neprijmeme svoje vlastné dejiny, nemôžeme požadovať od sveta, aby prijal nás.“
Čo sa dá robiť? Ja sa zavriem s knižkou, teraz s Idiotom :) (po rokoch ho človek precíti oveľa mocnejšie). Dávam si pozor na ulici, aby ma niekto neprizabil, neprešiel. V nemocnici sa bojím a som ostražitý. O zamestnanie nemám strach, dokiaľ ho mám o zdravie. Občas stretnem slušných ľudí (ako dnes pani, ktorá keď videla, že mám problém s nohami, pomohla mi naložiť nákup do tašiek). Voliť už nejdem, niet koho. K svojim blížnym sa správam temer s úctou (ako skoro každý, kto bol blízko smrti). Hádam nejako dožijem. Ale je mi z toho všetkéhop smutno. Vaculík kdesi spomíánal, tuším to bol on, že v deň keď zlikvidovali Dubčeka, vystupoval v Trenčíne z vlaku, zbadal z okna titulky novín, postavil sa do radu a oslovil potom jedného chlapa: Čo poviete? To je strašné, však? A ten mu odpovedal: Chleba lacnejší nebude!
OdpovedaťOdstrániťKto si pamätá na rok šesťdesiaty ôsmy, kto ho vnímal ako dieťa na začiatku či v strede puberty, ten veľmi dobre vie, ako tie slová odhadujú toho priemerného slovenského občana (veď ošiaľ a radosť, spolupatričnosť boli v tých časoch nepomerne silnejšie ako novembrové dni - napriek tomu sa rovnoprávny Slovák vyjadril takto už na druhý deň).
Ňe že by nebulo ale ňit ...ale už ani NEBUDZE. Smutné.
OdpovedaťOdstrániťMy sme sa včera pred začatím Služieb Božích nevdojak pustili do debaty o sobotňajších voľbách do VÚC. Ani neviem , čo som vlastne povedala, keď na mňa vyvalila oči moja suseda a pohoršená so zvýšeným hlasom sa ma spýtala: čo ty máš proti komunistom? Čo ti urobili? Teraz sa máš lepšie? Ale je zbytočne argumentovať nejakým faktami o životnej úrovni v Rakúsku a u nás po 2. svetovej vojne, alebo nebodaj o neprávostiach, ktoré sa títo teroristi dopustili na cirkvách, majetkoch, jednoduchých súkromne hospodáriacich roľníkoch. Presne a výstižne ako píše autor v blogu, načo sú nám slobody, .....
OdpovedaťOdstrániťAsi nám naozaj chýba skutočná osobnosť, ktorá by dokázala osloviť a potiahnuť Slovákov z tohto morálneho bahna