Sedel som včera doma domliaždený
z futbalu a pozeral facebookové statusy. Masové vianočné vypekanie.
Domáce koláčiky. V koláčikovej oblasti som veľmi rozmaznaný, pretože moja mama
hrdo nesie zástavu babkiných koláčov a fascinuje nimi zástupy, ale aj tak som
nevydržal a krívajúc som sa vybral kúpiť niečo, čo by aspoň vzdialene
pripomínalo domáce výtvory.
Išiel som popri miestnom kostole, tom, kde požehnávajú
plecniaky. Bol zavretý a tabuľa prísne napomínala, že neslobodno prekračovať
hranice majetku kostola. Napriek tomu na schodoch niekto sedel.